Ing. Jaroslav Novák: Mé léta s Arburgem (1. část)

Ing. Jaroslav Novák: Mé léta s Arburgem (1. část)

Tématem tohoto vyprávění jsou vzpomínky Jaroslava Nováka o začátcích jeho působení v plastikářském sektoru. Je to živé vyprávění člověka hluboko zaujatého svým povoláním, kterému nemálo obětoval, ale i hodně získal.

Ako som sa vlastne dostal k plastikárskemu oboru

Vyštudoval som v Brne Elektrotechnickú fakultu na Katedre elektrotechnológie, čo bola špecializácia, ktorá sa zaoberala materiálmi a výrobnými technológiami pre elektrotechnický priemysel. Paradoxne v tom elektrotechnickom priemysle sú základom izolanty, čo sú v dnešnej dobe vlastne plasty a nejaký ten kontaktný systém.

Takže sme sa už na škole o týchto materiáloch učili dosť a v závere štúdia som robil diplomovú prácu, ktorú mi umožnili robiť v brnenskom Výskumnom ústave elektrických prístrojov. Táto práca bola o vývoji izolantov pre stredné napätie, kde som prišiel s nejakým riešením a urobil som si vzor jedného izolantu. Vo výskumnom ústave mi umožnili si to vyskúšať pod vysokým napätím v laboratóriu, takže k tomu výskumnému ústavu  som sa dostal  zhodou okolností.  Jeden ich pracovník mi tam robil konzultanta diplomovej práce. Tá dopadla dobre, poradil mi aby som si to riešenie patentoval.

Bol som od začiatku veľmi zlý študent, až v tom 4-5. ročníku, keď prišli odborné predmety, ma to začalo baviť. Po absolvovaní školy som nastúpil na vojenskú službu, v priebehu ktorej som dostal z výskumného ústavu list, že naberajú pracovníkov a mali by o mňa záujem. Dali mi ponuku a dostal som sa z vojny do výskumného ústavu. Nastúpil som do oddelenia materiálov, čo bolo oddelenie, ktoré sa zaoberalo plastami. To bolo v roku 1974.

Niekoľko rokov som pracoval v laboratóriu a darilo sa mi odborne rásť a postupovať. V tej dobe sa sem zo Západu dovážali materiály, ale západné firmy u nás nemali žiadne zastúpenia, takže sa to dovážalo cez Podniky zahraničného obchodu. Jeden z tých podnikov bola pražská firma Zenit, ktorá zastupovala firmu General Electric.

Pracovníci spoločnosti ARBURG spol. s r.o. v roku 2001 ešte na pôvodnom mieste v Prahe na Čiernom moste.
   obr.: Pracovníci spoločnosti ARBURG spol. s r.o. v roku 2001 ešte na pôvodnom mieste v Prahe na Čiernom moste


Rozširovanie vedomostí a kontaktov v plastikárskom priemysle

V tej dobre riaditeľ Zenitu uzavrel s našim riaditeľom výskumného ústavu zmluvu, že výskumný ústav uvoľní na čiastočný úväzok dvoch pracovníkov, aby vykonávali technickú pomoc. Medzi nimi som bol aj ja.

Naša práca spočívala v tom, že sme jazdili po fabrikách a pomáhali sme tie materiály – technické plasty - zavádzať, učili sme ľudí, ako ich spracovať, atď. Išlo o polykarbonáty ako novinku, napr. na Slovensku sa v SEZ Dolný Kubín obnovoval zásuvkový program a priemyselné zásuvky boli vyrábané z tých materiálov. Hovorím o tom preto, lebo hoci to bola doba socializmu, tak som mal možnosti chodiť do fabrík, ktoré boli mimo závody silnoprúdovej elektrotechniky, takže som mal niekoľko desiatok firiem, v ktorých som si vybudoval nejaké kontakty a za druhé, aby sme toto mohli robiť, tak nám režim umožňoval 1-2x do roka sa dostať na západ na nejaké školenie, ktoré tie západné firmy organizovali pre svojich pracovníkov a špecialistov. Mali sme prísun aj odbornej zahraničnej literatúry.

Túto činnosť sme realizovali na polovičný úväzok asi 8-10 rokov a pre mňa to bola celkom dobrá škola, jednak som dostával informácie v dobe, kedy tie informácie neboli a jednak hoci relatívne mladý vekom som sa dostal do kontaktu s radou zaujímavých firiem aj v automobilovom priemysle a v podobných oblastiach.

V plastikárskom priemysle som sa celkom rýchlo nejakým spôsobom zviditeľnil.  Tým, že sme robili túto činnosť, tak sme boli aj prednáškovo aktívni, t.j. na rôznych konferenciách, seminároch sme tú problematiku prednášali a technické informácie zo Západu sme sa pokúšali dostať medzi ľudí. Viedlo to k tomu, že som postupne v technickom ústave dostával vyššie a vyššie pozície, takže som niekedy v roku 1985-6 tesne pred revolúciou robil niekoľko rokov vedúceho odboru technológie, pod ktoré spadala nástrojáreň. Mojou úlohou bolo prioritne zavádzať výrobu v 12-tich výrobných fabrikách silnoprúdovej techniky. Mal som pod sebou asi 60-70 pracovníkov.

Dostal som pracovnú ponuku aj z vysokej školy, tam som odmietol ísť, dával som prednosť tejto praxi, avšak súbežne som pôsobil na škole externe s tým, že som mal nejaké prednášky, niekoľko rokov som sedel v komisii u štátnic, viedol som a oponoval diplomové práce,  takže mal som tak povediac bohatú činnosť.

Prišiel rok 1989 a výskumný ústav stratil svoj význam a pôsobenie, tak sa hľadali cesty a možnosti, čo ďalej. Vtedy sme tam mali nového riaditeľa, ktorý si ma obľúbil. Spätne som po niekoľkých rokoch dostal informáciu, že si ma viedol ako nejakú "kádrovú rezervu," čo bolo ale k nevôli ďalších jeho spolupracovníkov z vedenia, ktorí boli služobne starší a tým sa to nepáčilo. Tí sa s riaditeľom dohodli že „výskumák“ sa bude privatizovať a riaditeľ presadil, že ja budem v tom tíme, ktorý bude privatizovať. Žiaľbohu, zhodou okolností sa stalo, že pán riaditeľ vážne ochorel a po zhruba troch mesiacoch zomrel. Následne som bol informovaný svojimi kolegami, že moje ďalšie pôsobenie v privatizácii je nežiadúce. Bol som v situácii, kedy mi bolo dané najavo, že sa so mnou nepočíta, ale nikto ma nevyhadzoval.

V tej dobe prebiehala aj privatizácia Podnikov zahraničného obchodu a konkrétne v Prahe v Zenite v roku 1991 došlo k tomu, že ho získal nový majiteľ. Ale stalo sa, že firmy, ktoré oni zastupovali už mali rozbehnuté obchody, tak okamžite z toho Zenitu odišli, otvorili si tu priame zastúpenie a komunikovali so zákazníkmi priamo. Organizácia stratila veľa ľudí. Veľmi sa im nedarilo a niekto z tých pracovníkov Zenitu si spomenul, že kedysi nejaký Novák v Brne pre nich pracoval. Prišiel za mnou do Brna a spýtal sa, či by som nemal záujem pracovať v Zenite. To bolo zhodou okolností v dobe, kedy som začal byť vo VÚ nežiadúci. Súhlasil som a teda nastúpil do brnenskej kancelárie Zenitu, ktorá sa zaoberala plastikárskym priemyslom, konkrétne dovážaním polyamidových materiálov z Talianska.  Pracoval som tam asi od konca roka 1991.

Výstavba ATC Brno - stav z roku 2003
   obr.: Výstavba ATC Brno - stav z roku 2003


Hľadanie nových obchodných možností v Zenite

V r. 1992 povedal riaditeľ Zenitu, že nie je celkom spokojný s výsledkami našej divízie a predstavuje si, že zvýšime výkonnosť. Celá „slávna divízia“ sme boli štyria pracovníci – sedeli sme okolo stolu a rozprávali sa, že čo s tým urobíme. Poznamenal som, že jediná možnosť ako zvýšiť efektívnosť je rozšíriť našu činnosť, ale aby to bolo zmysluplné, musí to byť niečo podobné ako to, čo už robíme. Tak keď už dodávame materiály, dodávajme k tomu aj nejaké stroje alebo nejaké spracovateľské zariadenia. Pýtali sa ma, čo mám na mysli. Povedal som im, že sa pohybujem na trhu a počul som, že nejaká nemecká firma Arburg má záujem o to, že by si v Československu otvorila zastúpenie. Vôbec som ich stroje nepoznal, videl som ich iba v NDR v jednej lisovni.

Za socializmu sa do Československa stroje, ktoré sa dovážali zo Západu, mohli dovážať iba z Rakúska ako politicky neutrálnej krajiny. To zahŕňalo firmy Engel, Battenfeld, a aj keď bola Battenfeld nemecká firma, tak mali v Rakúsku pobočku, kde vyrábali malé stroje. Keď dostali objednávku z Československa, to robil Technopol v Bratislave, tak hoci sa vyrobil stroj v Nemecku, šiel cez Rakúsko, dostal rakúske papiere a prišiel k nám ako rakúsky stroj so značkou Made in Austria. Za socializmu tu boli naše stroje CS, Kuasy z NDR, Engel a Battenfeld. Stroje Arburg tu nikto nepoznal.

Takže som kolegom vravel, že ich nepoznám, neviem kde majú sídlo, ale zanedlho sa bude konať  veľtrh K v Dusseldorfe, kde určite budú vystavovať. Riaditeľ Zenitu, pán Háva sa rozhodol, že tam pôjdeme.  O dva mesiace sme sadli do auta a prišli na veľtrh K (bolo to v októbri 1992), kúpili sme si lístky a našli sme si číslo stánku firmy Arburg.

Keď sme dorazili na stánok, tak im pán Háva vysvetlil, že je majiteľom tradingovej firmy, ktorá sa zaoberá sprostredkovaním obchodu a že ponúka svoje služby lebo počul, že Arburg má záujem vstúpiť do Československa. Prijal ho vtedajší obchodný riaditeľ Arburgu a pýtal sa, čo vie o plastikárskom priemysle. Pán Háva povedal, že to nie je jeho špecializácia, ale má tu svojho človeka. Tak som bol podrobený asi dvojhodinovému interview, ktorého záverom bolo – ďakujeme za návštevu, dáme vám vedieť.

Pracovníci ARBURG spol. s r.o. v roku 2010 pred budovou ATC Brno
   obr.: Pracovníci ARBURG spol. s r.o. v roku 2010 pred budovou ATC Brno


Uplynul asi mesiac a pol, kedy prišiel do Zenitu list, že firma Arburg posiela svojho zástupcu do Prahy. Prišiel istý pán Liebe, ktorý pracoval v tej dobe pomerne krátko vo firme Arburg, konkrétne na obchodnom oddelení. Zmapoval situáciu a zistil, že firma Zenit skutočne existuje, že máme vlastné priestory a čím sa zaoberáme. Chcel ísť s nami k nejakému zákazníkovi, aby videl v praxi našu činnosť. Súhlasil som, zhodou okolností som šiel na druhý deň s kolegom do firmy Autopal v Novom Jičíne. V tej dobe sme tam dodávali Polyamid 6.6 so sklom na výrobu výliskov v automobilovom priemysle na vrch chladičov. Je to taký dlhý dielec. Mali problémy, že sa im ten dielec deformoval a že im to netesnilo. Pozval nás technický riaditeľ aby sme prišli a prebrali si, čo s tým budeme robiť. Keď sme tam prišli, sekretárka nám oznámila, že riaditeľ  má poradu a máme počkať v kancelárii vedľa.

Pán Liebe mal so sebou nejaké materiály a keďže sme nevedeli o čom sa máme spolu rozprávať, lebo sme sa nepoznali, ukazoval mi prospekty čo firma Arburg vyrába. Všimol som si tam aj obrázok Vario Systému, ktorý umožňuje vyosiť vstrekovaciu jednotku z osi stroja a vstrekovať do boku výlisku. Dvoma vetami mi to opísal v angličtine a na to som mu povedal, že je to zaujímavé, že to som ešte nevidel. Ukazoval mi aj ďalšie technológie, keď v tom listoval ešte asi 20 minút. Potom nás zavolali k riaditeľovi a ja som s ním komunikoval, vysvetlil som mu že pán so mnou je zástupca firmy Arburg a prišiel sa tam pozrieť.

Prijali ho bez problémov, dokonca mu našu komunikáciu prekladal zamestnanec Autopalu. Zhodou okolností firma Autopal bola jedna z mála firiem, ktorá mala asi 4 stroje firmy Arburg, ktoré dostali tým spôsobom, že mali od firmy Valeo licenciu na výrobu reflektorov a Valeo im dodalo technológiu s formami, čoho súčasťou boli štyri malé stroje Arburg. Takže oni značku Arburg poznali. (Mimochodom, neskôr keď sme začínali, sme našli 24 strojov značky Arburg v celom Československu, ktoré sa sem dostali vždy cez nejakých priekupníkov.)

Riaditeľ Autopalu mi vysvetľoval problém toho výlisku, kde bol jeden rozmer podstatne väčší, než tie ostatné rozmery, kde sa prejavoval tzv. „šabľový efekt“,  kedy sa výlisok pri chladnutí prehne. Povedal som mu, že u týchto výliskov je potrebné lineárne plnenie, to znamená, že vtok sa musí prerobiť a vstrekovať sa zboku, aby bolo to plnenie postupné a aby to chladlo postupne a bolo to rovné. Alebo by ste museli používať „Vario Systém“ od firmy Arburg, ktorý to umožňuje vyosiť. Liebe nepovedal nič, skončili sme tú diskusiu s tým, že prerobia formu a vtokovú sústavu.

Odišli sme a asi o týždeň prišiel dopis, že firma Arburg blahoželá Zenitu, pretože sa rozhodli, že dostávame ich zastúpenie. Pán Liebe sa mi asi o 5 rokov priznal, že bol vtedy ešte neskúsený a sám nevedel, čo má robiť na prvom stretnutí. Povedal mi, že rozhodujúci moment bol ten u zákazníka. Jeho školili asi 3 mesiace a nevedel, čo je to Vario systém. Bol v šoku z toho, že mi len ukázal obrázok Vario Systému a ja som ten obrázok aktívne  u zákazníka odprezentoval a doporučil. To s ním tak pohlo, že si povedal: To nie sú blbí ľudia! To bol moment, ktorý rozhodol o tom, aby doporučil Zenit ako zastúpenie Arburgu.

 Rozostavaná prístavba montážnej haly pre realizáciu projektov automatizácie
   obr.: Rozostavaná prístavba montážnej haly pre realizáciu projektov automatizácie


Nové začiatky s Arburgom

Spoločnosť Arburg bola od 1.1.1993 zastupovaná Zenitom, ja s kolegom som bol poverený tým, aby sme to rozbehli. Ja som si z „výskumáku“ dotiahol ďalších 2-3 spolupracovníkov - ľudí na ktorých som bol zvyknutý a vedel som, že sú spoľahliví, dobrí a kvalitní. Po roku boli naše hodnotenia úspešné, ale nastal problém, že súbežne s predávaním nových strojov sa sem začali hrnúť aj staré stroje, ako ich firmy presúvali a následne boli servisné kapacity zrazu nedostatočné. Zákazníci sa sťažovali a Arburg prikázal, že Zenit musí rozšíriť svoje servisné kapacity.

Pán Háva povedal, že nebude rozširovať svoje servisné kapacity,  ale bude servisovať len tie stroje, ktoré predá. V Arburgu s tým ale nesúhlasili, namietali, že máme výhradné zastúpenie a preto budeme stroje servisovať bez ohľadu na to, kedy sa na trhu objavili. Pán Háva protestoval, že by si to museli platiť oni. Takže sa v Arburgu nahnevali, ja som dostal pozvanie na školenie a prišiel som medzi šéfov Arburgu. Povedali mi, že situácia je vážna, že sa s pánom Hávom nedohodli, takže po skúsenostiach jedného roku, ktorý bol pozitívny, mi navrhli ďalšiu spoluprácu.

Povedal som na to, že ma tá práca baví, napĺňa, takže s tým nemám problém. Na druhej strane som nechcel odísť zo Zenitu v zlom, takže moja odpoveď bola áno, ale záleží na tom, akým spôsobom bude prebiehať môj rozchod s firmou Zenit. Povedali mi nech to neriešim, dôležité je, či s nimi chcem spolupracovať. Vedenie Arburgu prišlo do Prahy, sadli si k stolu s pánom Hávom a vysvetlili si situáciu, ponúkli mu nejaké odstupné za ukončenie zmluvy o spolupráci, ponúkli mu odstupné za mňa a spolupracovníkov môjho výberu. On na to pristúpil a od ďalšieho roku sme mali priame zastúpenie.

Vybudovali sme pobočku, ja som dostal pozíciu prokuristu a asi po pol roku neskôr na mňa previedli aj konateľstvo. A tak som tam vydržal 22 rokov. Za celý svoj život som mal len dve zamestnania, keď si odmyslím zhruba dvojročnú epizódu v Zenite, pracoval som asi 18 rokov vo „výskumáku“ a 22 rokov v Arburgu.

2. časť »

  • autor:
  • red.
  • ARBURG spol. s.r.o.

    ARBURG spol. s.r.o.

    Vstřikovací stroje, vstřikolisy, příslušenství pro plasty, dvoukomponentní vstřikování,automatizace výroby, aditivní výroba, dopravníky pro surovinu, periferie, robotické systémy.



Mohlo by vás také zajímat



 

Archiv článků