Ing. Jaroslav Nov�k: M� l�ta s Arburgem (1. ��st)

Ako som sa vlastne dostal k plastikárskemu oboru

Vyštudoval som v Brne Elektrotechnickú fakultu na Katedre elektrotechnológie, �o bola špecializácia, ktorá sa zaoberala materiálmi a výrobnými technológiami pre elektrotechnický priemysel. Paradoxne v tom elektrotechnickom priemysle sú základom izolanty, �o sú v dnešnej dobe vlastne plasty a nejaký ten kontaktný systém.

Tak�e sme sa u� na škole o týchto materiáloch u�ili dos� a v závere štúdia som robil diplomovú prácu, ktorú mi umo�nili robi� v brnenskom Výskumnom ústave elektrických prístrojov. Táto práca bola o vývoji izolantov pre stredné napätie, kde som prišiel s nejakým riešením a urobil som si vzor jedného izolantu. Vo výskumnom ústave mi umo�nili si to vyskúša� pod vysokým napätím v laboratóriu, tak�e k tomu výskumnému ústavu  som sa dostal  zhodou okolností.  Jeden ich pracovník mi tam robil konzultanta diplomovej práce. Tá dopadla dobre, poradil mi aby som si to riešenie patentoval.

Bol som od za�iatku ve�mi zlý študent, a� v tom 4-5. ro�níku, ke� prišli odborné predmety, ma to za�alo bavi�. Po absolvovaní školy som nastúpil na vojenskú slu�bu, v priebehu ktorej som dostal z výskumného ústavu list, �e naberajú pracovníkov a mali by o m�a záujem. Dali mi ponuku a dostal som sa z vojny do výskumného ústavu. Nastúpil som do oddelenia materiálov, �o bolo oddelenie, ktoré sa zaoberalo plastami. To bolo v roku 1974.

Nieko�ko rokov som pracoval v laboratóriu a darilo sa mi odborne rás� a postupova�. V tej dobe sa sem zo Západu dová�ali materiály, ale západné firmy u nás nemali �iadne zastúpenia, tak�e sa to dová�alo cez Podniky zahrani�ného obchodu. Jeden z tých podnikov bola pra�ská firma Zenit, ktorá zastupovala firmu General Electric.

obr.: Pracovníci spolo�nosti ARBURG spol. s r.o. v roku 2001 ešte na pôvodnom mieste v Prahe na �iernom moste

Rozširovanie vedomostí a kontaktov v plastikárskom priemysle

V tej dobre riadite� Zenitu uzavrel s našim riadite�om výskumného ústavu zmluvu, �e výskumný ústav uvo�ní na �iasto�ný úväzok dvoch pracovníkov, aby vykonávali technickú pomoc. Medzi nimi som bol aj ja.

Naša práca spo�ívala v tom, �e sme jazdili po fabrikách a pomáhali sme tie materiály – technické plasty - zavádza�, u�ili sme �udí, ako ich spracova�, at�. Išlo o polykarbonáty ako novinku, napr. na Slovensku sa v SEZ Dolný Kubín obnovoval zásuvkový program a priemyselné zásuvky boli vyrábané z tých materiálov. Hovorím o tom preto, lebo hoci to bola doba socializmu, tak som mal mo�nosti chodi� do fabrík, ktoré boli mimo závody silnoprúdovej elektrotechniky, tak�e som mal nieko�ko desiatok firiem, v ktorých som si vybudoval nejaké kontakty a za druhé, aby sme toto mohli robi�, tak nám re�im umo��oval 1-2x do roka sa dosta� na západ na nejaké školenie, ktoré tie západné firmy organizovali pre svojich pracovníkov a špecialistov. Mali sme prísun aj odbornej zahrani�nej literatúry.

Túto �innos� sme realizovali na polovi�ný úväzok asi 8-10 rokov a pre m�a to bola celkom dobrá škola, jednak som dostával informácie v dobe, kedy tie informácie neboli a jednak hoci relatívne mladý vekom som sa dostal do kontaktu s radou zaujímavých firiem aj v automobilovom priemysle a v podobných oblastiach.

V plastikárskom priemysle som sa celkom rýchlo nejakým spôsobom zvidite�nil.  Tým, �e sme robili túto �innos�, tak sme boli aj prednáškovo aktívni, t.j. na rôznych konferenciách, seminároch sme tú problematiku prednášali a technické informácie zo Západu sme sa pokúšali dosta� medzi �udí. Viedlo to k tomu, �e som postupne v technickom ústave dostával vyššie a vyššie pozície, tak�e som niekedy v roku 1985-6 tesne pred revolúciou robil nieko�ko rokov vedúceho odboru technológie, pod ktoré spadala nástrojáre�. Mojou úlohou bolo prioritne zavádza� výrobu v 12-tich výrobných fabrikách silnoprúdovej techniky. Mal som pod sebou asi 60-70 pracovníkov.

Dostal som pracovnú ponuku aj z vysokej školy, tam som odmietol ís�, dával som prednos� tejto praxi, avšak súbe�ne som pôsobil na škole externe s tým, �e som mal nejaké prednášky, nieko�ko rokov som sedel v komisii u štátnic, viedol som a oponoval diplomové práce,  tak�e mal som tak povediac bohatú �innos�.

Prišiel rok 1989 a výskumný ústav stratil svoj význam a pôsobenie, tak sa h�adali cesty a mo�nosti, �o �alej. Vtedy sme tam mali nového riadite�a, ktorý si ma ob�úbil. Spätne som po nieko�kých rokoch dostal informáciu, �e si ma viedol ako nejakú "kádrovú rezervu," �o bolo ale k nevôli �alších jeho spolupracovníkov z vedenia, ktorí boli slu�obne starší a tým sa to nepá�ilo. Tí sa s riadite�om dohodli �e „výskumák“ sa bude privatizova� a riadite� presadil, �e ja budem v tom tíme, ktorý bude privatizova�. �ia�bohu, zhodou okolností sa stalo, �e pán riadite� vá�ne ochorel a po zhruba troch mesiacoch zomrel. Následne som bol informovaný svojimi kolegami, �e moje �alšie pôsobenie v privatizácii je ne�iadúce. Bol som v situácii, kedy mi bolo dané najavo, �e sa so mnou nepo�íta, ale nikto ma nevyhadzoval.

V tej dobe prebiehala aj privatizácia Podnikov zahrani�ného obchodu a konkrétne v Prahe v Zenite v roku 1991 došlo k tomu, �e ho získal nový majite�. Ale stalo sa, �e firmy, ktoré oni zastupovali u� mali rozbehnuté obchody, tak okam�ite z toho Zenitu odišli, otvorili si tu priame zastúpenie a komunikovali so zákazníkmi priamo. Organizácia stratila ve�a �udí. Ve�mi sa im nedarilo a niekto z tých pracovníkov Zenitu si spomenul, �e kedysi nejaký Novák v Brne pre nich pracoval. Prišiel za mnou do Brna a spýtal sa, �i by som nemal záujem pracova� v Zenite. To bolo zhodou okolností v dobe, kedy som za�al by� vo VÚ ne�iadúci. Súhlasil som a teda nastúpil do brnenskej kancelárie Zenitu, ktorá sa zaoberala plastikárskym priemyslom, konkrétne dová�aním polyamidových materiálov z Talianska.  Pracoval som tam asi od konca roka 1991.

obr.: Výstavba ATC Brno - stav z roku 2003

H�adanie nových obchodných mo�ností v Zenite

V r. 1992 povedal riadite� Zenitu, �e nie je celkom spokojný s výsledkami našej divízie a predstavuje si, �e zvýšime výkonnos�. Celá „slávna divízia“ sme boli štyria pracovníci – sedeli sme okolo stolu a rozprávali sa, �e �o s tým urobíme. Poznamenal som, �e jediná mo�nos� ako zvýši� efektívnos� je rozšíri� našu �innos�, ale aby to bolo zmysluplné, musí to by� nie�o podobné ako to, �o u� robíme. Tak ke� u� dodávame materiály, dodávajme k tomu aj nejaké stroje alebo nejaké spracovate�ské zariadenia. Pýtali sa ma, �o mám na mysli. Povedal som im, �e sa pohybujem na trhu a po�ul som, �e nejaká nemecká firma Arburg má záujem o to, �e by si v �eskoslovensku otvorila zastúpenie. Vôbec som ich stroje nepoznal, videl som ich iba v NDR v jednej lisovni.

Za socializmu sa do �eskoslovenska stroje, ktoré sa dová�ali zo Západu, mohli dová�a� iba z Rakúska ako politicky neutrálnej krajiny. To zah��alo firmy Engel, Battenfeld, a aj ke� bola Battenfeld nemecká firma, tak mali v Rakúsku pobo�ku, kde vyrábali malé stroje. Ke� dostali objednávku z �eskoslovenska, to robil Technopol v Bratislave, tak hoci sa vyrobil stroj v Nemecku, šiel cez Rakúsko, dostal rakúske papiere a prišiel k nám ako rakúsky stroj so zna�kou Made in Austria. Za socializmu tu boli naše stroje CS, Kuasy z NDR, Engel a Battenfeld. Stroje Arburg tu nikto nepoznal.

Tak�e som kolegom vravel, �e ich nepoznám, neviem kde majú sídlo, ale zanedlho sa bude kona�  ve�trh K v Dusseldorfe, kde ur�ite budú vystavova�. Riadite� Zenitu, pán Háva sa rozhodol, �e tam pôjdeme.  O dva mesiace sme sadli do auta a prišli na ve�trh K (bolo to v októbri 1992), kúpili sme si lístky a našli sme si �íslo stánku firmy Arburg.

Ke� sme dorazili na stánok, tak im pán Háva vysvetlil, �e je majite�om tradingovej firmy, ktorá sa zaoberá sprostredkovaním obchodu a �e ponúka svoje slu�by lebo po�ul, �e Arburg má záujem vstúpi� do �eskoslovenska. Prijal ho vtedajší obchodný riadite� Arburgu a pýtal sa, �o vie o plastikárskom priemysle. Pán Háva povedal, �e to nie je jeho špecializácia, ale má tu svojho �loveka. Tak som bol podrobený asi dvojhodinovému interview, ktorého záverom bolo – �akujeme za návštevu, dáme vám vedie�.

obr.: Pracovníci ARBURG spol. s r.o. v roku 2010 pred budovou ATC Brno

Uplynul asi mesiac a pol, kedy prišiel do Zenitu list, �e firma Arburg posiela svojho zástupcu do Prahy. Prišiel istý pán Liebe, ktorý pracoval v tej dobe pomerne krátko vo firme Arburg, konkrétne na obchodnom oddelení. Zmapoval situáciu a zistil, �e firma Zenit skuto�ne existuje, �e máme vlastné priestory a �ím sa zaoberáme. Chcel ís� s nami k nejakému zákazníkovi, aby videl v praxi našu �innos�. Súhlasil som, zhodou okolností som šiel na druhý de� s kolegom do firmy Autopal v Novom Ji�íne. V tej dobe sme tam dodávali Polyamid 6.6 so sklom na výrobu výliskov v automobilovom priemysle na vrch chladi�ov. Je to taký dlhý dielec. Mali problémy, �e sa im ten dielec deformoval a �e im to netesnilo. Pozval nás technický riadite� aby sme prišli a prebrali si, �o s tým budeme robi�. Ke� sme tam prišli, sekretárka nám oznámila, �e riadite�  má poradu a máme po�ka� v kancelárii ved�a.

Pán Liebe mal so sebou nejaké materiály a ke�e sme nevedeli o �om sa máme spolu rozpráva�, lebo sme sa nepoznali, ukazoval mi prospekty �o firma Arburg vyrába. Všimol som si tam aj obrázok Vario Systému, ktorý umo��uje vyosi� vstrekovaciu jednotku z osi stroja a vstrekova� do boku výlisku. Dvoma vetami mi to opísal v angli�tine a na to som mu povedal, �e je to zaujímavé, �e to som ešte nevidel. Ukazoval mi aj �alšie technológie, ke� v tom listoval ešte asi 20 minút. Potom nás zavolali k riadite�ovi a ja som s ním komunikoval, vysvetlil som mu �e pán so mnou je zástupca firmy Arburg a prišiel sa tam pozrie�.

Prijali ho bez problémov, dokonca mu našu komunikáciu prekladal zamestnanec Autopalu. Zhodou okolností firma Autopal bola jedna z mála firiem, ktorá mala asi 4 stroje firmy Arburg, ktoré dostali tým spôsobom, �e mali od firmy Valeo licenciu na výrobu reflektorov a Valeo im dodalo technológiu s formami, �oho sú�as�ou boli štyri malé stroje Arburg. Tak�e oni zna�ku Arburg poznali. (Mimochodom, neskôr ke� sme za�ínali, sme našli 24 strojov zna�ky Arburg v celom �eskoslovensku, ktoré sa sem dostali v�dy cez nejakých priekupníkov.)

Riadite� Autopalu mi vysvet�oval problém toho výlisku, kde bol jeden rozmer podstatne vä�ší, ne� tie ostatné rozmery, kde sa prejavoval tzv. „šab�ový efekt“,  kedy sa výlisok pri chladnutí prehne. Povedal som mu, �e u týchto výliskov je potrebné lineárne plnenie, to znamená, �e vtok sa musí prerobi� a vstrekova� sa zboku, aby bolo to plnenie postupné a aby to chladlo postupne a bolo to rovné. Alebo by ste museli pou�íva� „Vario Systém“ od firmy Arburg, ktorý to umo��uje vyosi�. Liebe nepovedal ni�, skon�ili sme tú diskusiu s tým, �e prerobia formu a vtokovú sústavu.

Odišli sme a asi o tý�de� prišiel dopis, �e firma Arburg blaho�elá Zenitu, preto�e sa rozhodli, �e dostávame ich zastúpenie. Pán Liebe sa mi asi o 5 rokov priznal, �e bol vtedy ešte neskúsený a sám nevedel, �o má robi� na prvom stretnutí. Povedal mi, �e rozhodujúci moment bol ten u zákazníka. Jeho školili asi 3 mesiace a nevedel, �o je to Vario systém. Bol v šoku z toho, �e mi len ukázal obrázok Vario Systému a ja som ten obrázok aktívne  u zákazníka odprezentoval a doporu�il. To s ním tak pohlo, �e si povedal: To nie sú blbí �udia! To bol moment, ktorý rozhodol o tom, aby doporu�il Zenit ako zastúpenie Arburgu.

obr.: Rozostavaná prístavba montá�nej haly pre realizáciu projektov automatizácie

Nové za�iatky s Arburgom

Spolo�nos� Arburg bola od 1.1.1993 zastupovaná Zenitom, ja s kolegom som bol poverený tým, aby sme to rozbehli. Ja som si z „výskumáku“ dotiahol �alších 2-3 spolupracovníkov - �udí na ktorých som bol zvyknutý a vedel som, �e sú spo�ahliví, dobrí a kvalitní. Po roku boli naše hodnotenia úspešné, ale nastal problém, �e súbe�ne s predávaním nových strojov sa sem za�ali hrnú� aj staré stroje, ako ich firmy presúvali a následne boli servisné kapacity zrazu nedostato�né. Zákazníci sa s�a�ovali a Arburg prikázal, �e Zenit musí rozšíri� svoje servisné kapacity.

Pán Háva povedal, �e nebude rozširova� svoje servisné kapacity,  ale bude servisova� len tie stroje, ktoré predá. V Arburgu s tým ale nesúhlasili, namietali, �e máme výhradné zastúpenie a preto budeme stroje servisova� bez oh�adu na to, kedy sa na trhu objavili. Pán Háva protestoval, �e by si to museli plati� oni. Tak�e sa v Arburgu nahnevali, ja som dostal pozvanie na školenie a prišiel som medzi šéfov Arburgu. Povedali mi, �e situácia je vá�na, �e sa s pánom Hávom nedohodli, tak�e po skúsenostiach jedného roku, ktorý bol pozitívny, mi navrhli �alšiu spoluprácu.

Povedal som na to, �e ma tá práca baví, nap��a, tak�e s tým nemám problém. Na druhej strane som nechcel odís� zo Zenitu v zlom, tak�e moja odpove� bola áno, ale zále�í na tom, akým spôsobom bude prebieha� môj rozchod s firmou Zenit. Povedali mi nech to neriešim, dôle�ité je, �i s nimi chcem spolupracova�. Vedenie Arburgu prišlo do Prahy, sadli si k stolu s pánom Hávom a vysvetlili si situáciu, ponúkli mu nejaké odstupné za ukon�enie zmluvy o spolupráci, ponúkli mu odstupné za m�a a spolupracovníkov môjho výberu. On na to pristúpil a od �alšieho roku sme mali priame zastúpenie.

Vybudovali sme pobo�ku, ja som dostal pozíciu prokuristu a asi po pol roku neskôr na m�a previedli aj konate�stvo. A tak som tam vydr�al 22 rokov. Za celý svoj �ivot som mal len dve zamestnania, ke� si odmyslím zhruba dvojro�nú epizódu v Zenite, pracoval som asi 18 rokov vo „výskumáku“ a 22 rokov v Arburgu.

2. �as� »