Nový prezident Svazu automobilového průmyslu SR

Nový prezident Svazu automobilového průmyslu SR

Automobilový průmysl na Slovensku patří mezi klíčové průmyslové sektory v rozvoji národního hospodářství. Vývoj nových technologií, světových trendů a strategií naznačuje, že autoprůmysl nadále zůstane jedním z TOP 5 inovačních průmyslových sektorů ve světě. Proto je nutné, aby i slovenský automobilový průmysl držel krok se světem. Požádali jsme o rozhovor nového prezidenta Svazu automobilového průmyslu SR, Dr.hc mult. prof. Ing. Juraje Sinaya DrSc.

Stali ste sa prezidentom jedného z najaktívnejších priemyselných zväzov na Slovensku. Určite máte niekoľko nápadov, ako zväz ďalej viesť, smerovať a rozvíjať. Čo nové sa chystáte v ZAP-e zaviesť v najbližšom období?

V rámci Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky pôsobí veľmi kvalitný tím ľudí. Okrem novo vymenovaného vedenia sú to zástupcovia našich členských organizácií, ktorí fungujú v pracovných komisiách a pomáhajú napĺňať jeho strategické ciele. Budem sa určite usilovať o zachovanie kontinuity aj počas môjho mandátu. Budem sa držať presvedčenia, že efektívny a kvalitný automobilový priemysel je kľúčom ku konkurencieschopnej a prosperujúcej Slovenskej republike.

Som rád, že funkciu prezidenta Zväzu automobilového priemyslu SR som mohol prebrať po pánovi Holečkovi, ktorý spolu so svojimi kolegami toto združenie nasmeroval tak, aby bolo iniciátorom a realizátorom nových rozvojových smerov, a to aj v rámci priemyselných odvetví v celej Slovenskej republike.

Predchádzajúce vedenie ZAP SR vypracovalo stratégiu 2012-2016 s ôsmimi strategickými cieľmi. Považujem za dôležité zachovať kontinuitu definovanej stratégie. Okrem toho mojím záujmom je rozšíriť stratégiu o nový cieľ, a to v oblasti alternatívnych zdrojov energie pre pohon vozidiel.

Naším cieľom a hlavným záujmom je aj naďalej posilňovať pozíciu ZAP SR, ako aj automobilového priemyslu na Slovensku formou partnerstiev, predovšetkým v novovytvorenej Aliancii priemyselných zväzov. Posilňovanie pozície však nie je možné bez rozširovania členskej základne - firiem automobilového priemyslu, ktorých záujmy zastupujeme. S tým zároveň súvisí aj požiadavka ako zatraktívniť činnosť zväzu a nájsť nové formy práce pre existujúcich a nových členov.
 

Nový prezident Zväzu automobilového priemyslu SR 
  

Čo sú vaše hlavné strategické priority pre rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku?

Ako som naznačil v odpovedi na predchádzajúcu otázku, strategické ciele ZAP SR boli obsiahle a podľa môjho názoru správne definované mojimi kolegami a ich význam pre ďalší rozvoj automobilového priemyslu považujem za aktuálny. Potešilo ma, že niektoré oblasti sú v čiastočnej zhode so stratégiou rozvoja priemyslu 4.0 definovanej v Spolkovej republike Nemecko ako jedného z našich strategických partnerov SR, vrátane automobilového priemyslu. Samozrejme ich napĺňanie má svoje priority. Takýmito prioritami boli v minulom období napríklad transformácia odborného vzdelávania na strednom stupni vzdelávania, oblasť aplikovaného výskumu a vývoja, rozvoj dodávateľskej siete a riešenie starých vozidiel po ukončení ich životnosti. Predovšetkým prvé tri priority patria ku skupine základných kameňov udržateľnosti konkurencieschopnosti automobilového priemyslu a žiadne zmeny vo vedení to nezmenia. Je potrebné ďalej na nich pracovať.

V rámci kreovania nového vedenia zväzu a osvojenia si stratégie ZAP SR som odporučil doplniť do pôvodne ôsmich strategických cieľov deviaty - podporovať inovačné tendencie vo využívaní vozidiel s alternatívnymi zdrojmi energií na našich trhoch. Napĺňaním tohto cieľa by sme chceli napomáhať k väčšiemu rozšíreniu vozidiel s alternatívnymi palivami a pohonmi na Slovensku, k znižovaniu emisií tvorených cestnou dopravou a v konečnom dôsledku k dosiahnutiu cieľov predpísaných EÚ v oblasti emisií z motorových vozidiel. Keďže som v podstate celý život pôsobil v oblasti vysokoškolského vzdelávania, a to aj na zahraničných vysokých školách, som presvedčený o tom, že oblasť duálneho vzdelávania treba rozšíriť aj na vysoké školy. Netreba pritom stavať niečo na „zelenej lúke“, ale vychádzať zo systému, ktorý sa osvedčil v oblasti vysokoškolského vzdelávania v krajinách našich partnerov v rámci Európskej únie.


Aké sú vaše plány z hľadiska podpory členov ZAP SR?

Členská základňa zväzu je veľmi pestrá. Našimi členmi sú výrobcovia vozidiel, dodávatelia pre automobilový priemysel, dovozcovia automobilov, motocyklov, návesov a prívesov, vysoké školy a ďalšie inštitúcie viac-menej napojené na automobilový priemysel. Táto členská základňa je jedinečná v rámci krajín EÚ. Každá táto skupina má svoje vlastné potreby, požiadavky a očakávania a my sa snažíme vytvoriť prepojenia prospešné pre všetky tieto skupiny našich členov.

Konkurencieschopnosť a udržateľnosť automobilovej výroby na Slovenku sú závislé od viacerých faktorov.

Dostatok kvalifikovanej pracovnej sily: Výroba sa bude presúvať v nasledujúcom období do tých regiónov, kde bude k dispozícii dostatok kvalifikovanej pracovnej sily schopnej zabezpečovať výrobu na zákazníkom požadovanej úrovni (v požadovanej kvalite, priaznivej cene a spoľahlivých dodávkach).

Podpora vývojových a inovačných schopností firiem: pokiaľ bude chcieť firma byť úspešnou, musí neustále inovovať svoje výrobky, technológie a procesy tak, aby dokázala svojim zákazníkom prinášať novú kvalitu vychádzajúcu z ich individuálnych požiadaviek (stratégia Industrie 4.0), ktorá bude odlišná od konkurencie. Firmy pôsobiace na Slovensku často nemajú vytvorené vývojové tímy, a preto vidíme potrebu pomáhať týmto firmám pri riešení ich problémov, projektov spojených s ich rozvojom. ZAP SR sa dlhodobo zamýšľa nad tým, ako sprístupniť vedecké výsledky pre potreby priemyselnej praxe, ako napomáhať pri aplikovaní vedy a výskumu výsledkov do priemyselnej praxe, ako napomáhať budovaniu vývojovej a inovačnej základne firiem. Myslíme si, že možným riešením je inštitucionalizácia tohto procesu napr. v podobe Centra výskumu pre automobilový priemysel Slovenskej republiky. Definovanie formy a podmienok týchto procesov bude predmetom našich aktivít v blízkej budúcnosti. Tento proces bude závisieť aj od aplikácie Stratégie inteligentnej špecializácie RIS3 do praxe.

Rozvoj dodávateľských sietí: konkurencieschopnosť predovšetkým veľkých výrobcov je závislá aj od komplexnosti a konkurencieschopnosti celých dodávateľských reťazcov. Tendencie posledných období naznačujú, ako to definuje aj stratégia Industrie 4.0 pre Nemecko ako lídra v rámci ekonomiky EÚ, že cieľom je predovšetkým skracovanie dodávateľských reťazcov a zvyšovanie ich flexibility. V tejto súvislosti je potrebné analyzovať dodávateľské reťazce vrátane logistických riešení výrobcov na Slovensku a vypracovať program na cielené vyhľadávanie potenciálnych dodávateľov, ktorí by boli schopní zaplniť „diery“ v existujúcich dodávateľských reťazcoch. Toto je zároveň cesta ako ďalej rozvíjať priemysel a zvyšovať podiel priemyslu na tvorbe HDP.
 

Nový prezident Zväzu automobilového priemyslu SR 
  

Aké sú vaše zámery pri budovaní spolupráce so zahraničnými zväzmi automobilového priemyslu? Napr. s Nemeckým automobilovým zväzom.

ZAP SR nie je uzatvorená organizácia a uvedomuje si, že ako celý automobilový priemysel, aj zväz sa pohybuje v globálnom svete. Úzko spolupracujeme s automobilovými asociáciami v rámci regiónu V4, kde predovšetkým vzťahy s Auto SAP CZ sú nadštandardné.

V rámci európskeho priestoru sme pridruženým členom ACEA, kde sa máme možnosť stretávať a vymieňať si skúsenosti s automobilovými zväzmi ostatných európskych krajín. Náš zväz mal už v minulosti kontakty s nemeckou VDA (Verband Deutscher Automobilindustrie), ktoré budeme v budúcnosti rozvíjať. VDA nie je len združenie. Je to zároveň vedúca normotvorná organizácia v oblasti automobilového priemyslu a špeciálne naši dodávatelia musia riešiť aplikáciu noriem VDA pre oblasť zabezpečenia kvality dodávok pre automobilový priemysel, pokiaľ zvažujú možnosť vstúpiť do dodávateľských reťazcov nemeckých automobiliek. Spolupracovať s tak významnou inštitúciou je pre nás česť.


Ako ste sa už skôr vyjadrili, jednou z vašich priorít vo zväze je podpora výskumu a vývoja v automobilovom priemysle. Ako chce ZAP pomôcť automobilovému priemyslu na Slovensku, aby sa Slovensko stalo výskumno- vývojovou krajinou?

V prvom rade je dôležitá implementácia Stratégie inteligentnej špecializácie RIS3 do praxe. Dokument bol schválený vládou SR v novembri 2013. Do dnešného dňa však nebol schválený Akčný plán, ktorý by stanovil kroky k naplneniu Stratégie. O tomto dokumente sa v súčasnosti intenzívne diskutuje, pričom ZAP SR, ako aj celý priemysel, zastáva stanovisko zachovania princípov zakotvených v RIS3 – podpora inovatívnych schopností priemyslu a orientácie vedecko-výskumných kapacít na riešenie problémov praxe.

Ako som už spomínal, jedným z mojich strategických zámerov v rámci ZAP SR je pokračovať v odbornej diskusii s relevantnými inštitúciami z priemyselnej sféry, výskumnej komunity a vládou Slovenskej republiky v súvislosti s inštitucionalizáciou tohto procesu. Myslím si, že už aj v Slovenskej republike nastal čas, aby sa v rámci automobilového priemyslu stal výskum jednou zo zložiek jeho rozvoja aj v súlade s najnovšími rozhodnutiami vlády SR o motivácii priemyselnej sféry pre realizáciu výskumu.

Takto sa vytvoria systémové a legislatívne predpoklady na to, aby prirodzene pri univerzitách, ústavoch SAV a privátnych výskumných inštitúciách, akými je napr. aj CEIT, začali vznikať výskumno-inovačné centrá, ktorých tvorivé tímy budú riešiť projekty zadávané priemyslom a budú reflektovať jeho potreby. Jedným zo strategických faktorov je, aby tieto centrá našli
svoje uplatnenie vo všetkých regiónoch Slovenska.

V tomto smere existuje v krajinách Európskej únie množstvo úspešne realizovaných projektov a modelov. Podiel naviazanosti automobilového priemyslu v SR na zahraničných partnerov vytvára dobré predpoklady pre zváženie takých riešení, ktoré sa v oblasti aplikovaného výskumu u našich partnerov už dlhodobo osvedčili. Ide napr. o model inštitútov v rámci Frauenhoferovej spoločnosti v Nemecku alebo model VTT, ktorý sa úspešne aplikoval vo Fínsku. S týmito inštitúciami vedieme 2 roky aktívny dialóg s cieľom pokúsiť sa vytvoriť podmienky pre vytvorenie konkrétneho partnerstva pre realizáciu slovenskej infraštruktúry s cieľom podporiť inovatívne schopnosti firiem.
 

Nový prezident Zväzu automobilového priemyslu SR 
  

Ste z univerzitného prostredia, čo naznačuje, že budete mať záujem na ešte užšom prepojení priemyslu a univerzít a ich vzájomnej spolupráci. Ako to chcete urobiť?

Budúcnosť technického vzdelávania na vysokých školách tkvie predovšetkým v zavedení duálneho systému vzdelávania, ktoré zabezpečí, aby študenti počas štúdia absolvovali systematickú prax v priemysle. Študenti technických vysokých škôl musia mať počas štúdia dostatok času, aby sa mohli zapojiť do riešenia konkrétnych projektov z praxe, načo sú nevyhnutné legislatívne zmeny v rámci zákona o vysokých školách. Prax v podnikoch by mala slúžiť okrem iného aj na to, aby sa začali vytvárať prvé kontakty a vzťahy medzi budúcim absolventom a potenciálnym zamestnávateľom aj formou dlhodobej spolupráce, kde na základe praxe a projektov počas nej realizovaných môžu vznikať témy ročníkových a diplomových prác. Dovolím si na tomto mieste poznamenať, že tento systém vzdelávania sme v Slovenskej republike už pred niekoľkými rokmi mali.

Modely duálneho vzdelávania, predovšetkým pre oblasť bakalárskeho štúdia, sú veľmi úspešné v podmienkach štátov v rámci EÚ. Tieto modely stačí mierne upravené prevziať do systému nášho vysokoškolského vzdelávania. Som o tom presvedčený, že ak je možné aplikáciami tejto formy vzdelávania pripraviť vysokokvalifikovaných a motivovaných mladých ľudí v rozvinutých ekonomikách sveta, tak by sme s tým nemali mať problémy ani u nás. V rámci automobilového priemyslu pôsobia na Slovensku firmy práve zo štátov, kde majú úspešné dlhoročné skúsenosti s duálnym vysokoškolským štúdiom.

Táto skutočnosť vo mne vyvoláva optimizmus, že duálna forma vysokoškolského vzdelávania môže vytvoriť atraktívnejšie prostredie pre mladých ľudí, aby študovali technické odbory aj na našich univerzitách. Môj optimizmus je navyše podporený tým, že som mal možnosť absolvovať v rámci Nemeckej akademickej výmennej služby DAAD týždenný študijný pobyt na nemeckých vysokých školách práve k problematike duálneho vysokoškolského vzdelávania a počas neho hovoriť so študentmi tohto modelu štúdia. Ich reakcie boli veľmi pozitívne a pridanú hodnotu videli predovšetkým v tom, že už od zápisu na štúdium sú tak študentmi vysokej školy, ako aj zamestnancami príslušnej firmy, čo im zabezpečuje atraktívne pracovné miesto hneď po skončení štúdia.

V tejto súvislosti ZAP SR inicioval úzku spoluprácu s dekanmi niektorých fakúlt technických univerzít s cieľom systematicky formulovať riešenia aj v súčasnom legislatívnom prostredí v rámci kompetencií dekanov, vysokých škôl, akreditačnej komisie pre zvýšenie podielu praxe v rámci štúdia.


Uvažujete aj nad spoluprácou so slovenskými start-upmi pri hľadaní prepojení na etablované dodávateľské firmy? Vidíte v tom potenciál?

Inovatívne start-upy vnímame ako jednu z možností, akou formou rozvíjať a realizovať tvorivosť mladých ľudí už počas ich štúdia. Je veľa konkrétnych príkladov na slovenských vysokých školách, kde sa zakladajú centrá start-upov. Nepreceňujeme, ani nepodceňujeme ich vplyv. ZAP SR môže zo svojej podstaty pôsobiť ako platforma na komunikáciu, výmenu informácií a nadväzovanie kontaktov.

Veľké globálne nadnárodné firmy majú svoje vlastné výskumné a vývojové tímy, ktoré sú nositeľom obrovského know-how v danej oblasti a len ťažko sa dostávajú do kontaktu s „okolím“ aj z obavy o únik tohto know-how. Vytvárať podmienky pre nadväzovanie kontaktov, sieťovať kapacity je našou úlohou, a preto sa budeme o to neustále pokúšať. Dobrým príkladom v rámci vysokých škôl sú v tomto prípade aktivity v oblasti vývoja rôznych typov experimentálnych automobilov na vysokých, ale aj stredných školách, pričom niektoré vyvinuté riešenia môžu viesť k založeniu študentských firiem už počas štúdia, napr. aj formou start-up firiem. ZAP SR bude sledovať a aktívne podporovať aj tieto aktivity mladých a talentovaných ľudí na slovenských vysokých školách.

  • autor:
  • Vladimír Švač


    Mohlo by vás také zajímat



     

    Nejnovější inzeráty

    Nejbližší výstavy a semináře

    Plastikářský slovník