ZPRAVODAJ - Mezinárodní strojírenský Veletrh 2011

  • 27.05.2011

Strojírenství v roce 2011 - krize skončila

Vplyv výroby áut nemožno prehliadnuť, nádejne vyzerá aj nárast viacerých podsektorov strojárstva
Kríza ublížila, no už je na ústupe. Ako to bolo na Slovensku vždy, strojársky priemysel je pri tom. Aj tak možno čítať vývoj tomto v historicky rozhodujúcom odvetví slovenského priemyslu. Strojári sa po katastrofálnom roku 2009, keď nechýbali v žiadnom zozname priemyselných ohrozených druhov, dokázali veľkými skokmi vrátiť na dosah úrovní spred krízy. Ak by mal niekto chuť schladiť optimizmus, môže pokojne povedať, že sú v roku nula, keď za ostatné dva roky nevykážu žiadny progres. No nie je to tak. Už rok 2011 by mal ukázať, že strojári sa v podstate predviedli. Pretože tí, čo prežili, dokážu výrazne efektívnejšie riadiť svoj biznis. To v kombinácii s tradičnou slovenskou kvalitou a najmä daňovými pozitívami podnikateľského prostredia láka na Slovensko aj iné podniky z brandže. Čoraz menej za lacnou prácou.
 
Neľahký obrat
Akokoľvek silné a stabilné vyzeralo strojárstvo počas predkrízového boomu, zvlášť živené turboefektom automobilovej výroby, devastujúcim vplyvom globálneho ekonomického poryvu neušlo. Strojárskym firmám spadla vlani výroba v priemere o vyše dvadsať percent. Keďže však museli o zvyšný odbyt bojovať aj za cenu znižovania cien, ich tržby sa znížili takmer o tretinu. Strojári sú v podstate všeobecným dodávateľom priemyslu – dodávajú zariadenia pre väčšinu ostatných odvetví a tým ich pokles zachytil na všetkých frontoch naraz. Zvrat sa začal ešte v čase, keď všetci trpeli. Ako už niekoľkokrát, nádej priniesla automobilová výroba, presnejšie – slovenský Volkswagen. Najskôr správou, že jeho materský koncern sa rozhodol nasmerovať najväčší rozvojový projekt krízových čias, výrobu malých áut, na Slovensko. To naznačilo, že minimálne vo Volkswagene bol vlaňajší pokles dočasný. Výroba začala rásť už tento rok, kým vo Volkswagene ešte prestavujú linky. Pridali sa aj zvyšné montážne fabriky automobiliek. Najmä žilinská Kia s novými modelmi vo výrobe netají, že minuloročný pokles vníma iba ako pozdržanie v ceste k plnej vyťaženosti fabriky. Pokiaľ sa budú rovnako vyvíjať aj ambície Volkswagenu a PSA, bude tunajšia automobilovávýroba v najbližších rokoch atakovať hranicu deväťstotisíc vozidiel ročne. Spolu s patričným záberom dodávateľov zvýši aj makroekonomické ukazovatele. Nielen do áut Počas prvých troch kvartálov roku 2010 bolo slovenské strojárstvo ako za starých dobrých čias. Medziročné nárasty o štyridsať, päťdesiat, ba v jednom mesiaci až o šesťdesiat percent vyhnali výrobu na dosah predkrízových rokov 2007 či 2008. Aj keď vplyv výroby áut nemožno prehliadnuť, nádejne vyzerá nárast viacerých podsektorov strojárstva. Nielen výroby automobilových dielcov, ktorú treba vnímať samostatne, keďže veľkú časť produkcie vyváža. Teší, že do starej formy sa výrobou i zamestnanosťou dostáva aj ložiskárska brandža. Že sa zvyšuje produkcia železničnej techniky, keď ku klasikom z Tatravagónky pribúdajú zámery detvianskej PPS Group. Prípadne to, že tlmačské SES ohlasujú nové objednávky na výrobu veľkých kotlov. A nielen priemyselné giganty, ale aj stredne veľkí výrobcovia kompresorov, čerpadiel, kabín a rôznych iných zariadení, ktorí už kumulatívne stoja v pozícii relevantného pododvetvia, sa preberajú.  
Dokonca sa objavujú noví investori, a nielen menšie a stredné firmy. Slovensko sa vrátilo do hry o fabriku Honeywellu na turbodúchadlá. O veľké investičné projekty sa obvykle bojuje na úrovni vlád rôznymi mimobiznisovými stimulmi. No posolstvo už prišlo, strojárska brandža sa dokáže uchádzať o zaujímavé typy výroby. Či v ambíciách amerického investora, alebo aj vo výrobných portfóliách už etablovaných firiem sa ocitajú čoraz zložitejšie zariadenia. Výsledkom je nielen vyššia pridaná hodnota a lepšia pozícia slovenských pobočiek v nadnárodných koncernoch. Strojárstvu ako celku rastie kompetencia a ľudia získavajú kvalifikáciu, ktorá ich posúva výrazne za zažité vnímanie nízkonákladovej pracovnej sily.
 
Plechoví robotníci
Po návšteve mnohých slovenských strojárskych podnikov vzniká najlepší dojem paradoxne z novinky, ktorá vyzerá trochu ohrozujúco. Na linkách, okolo ktorých zvyklo chodiť množstvo robotníkov, sa namiesto toho začínajú hýbať farebné ramená robotov. Vnímať posun  k automatizácii vo výrobe ako hrozbu pre zamestnanosť však nie je namieste. Strojársky priemysel automatizuje manipulačné činnosti a čoraz viac výrobných operácií nielen v čase, keď sa odpisy robota javia nižšie než náklady na zamestnanca. Ide o súbor požiadaviek kvality, presnosti a efektivity pri úkonoch, ktoré sa mnohonásobne opakujú. Ak medzinárodné strojárske firmy investujú na Slovensku do automatizačnej techniky, značí to, že jej kapacity rastú a dvíhajú sa tiež schopnosti ľudí. Ak ich bude jedna fabrika potrebovať menej vo výrobe, dostanú na starosti logistiku alebo si nájdu prácu v inej, ktorú privedie dobrá povesť sektora. To nie je fantastická vízia, ale očakávanie, ktoré sa aj v roku 2011 bude posúvať do reality. Pretože Slovensko sa uchádza o príchod celých sérií strojárskych firiem zo západnej Európy v rámci rôznych iniciatív, na ktoré sa tunajší strojári chytajú. Majú za cieľ zmeniť štruktúru európskej výroby zoči-voči ázijskej konkurencii. V čom je zmena? Je jasné, že Slovensko už nekonkuruje nákladmi, rešpekt si získalo kvalitou a nasadením technológií. Tak ako sa reálne objavujú firmy so silným vývojom, získava brandža aj reprezentantov, ktorí za ňu môžu účinne lobovať. Napríklad aj u amerických megakoncernov.

25 opatrení k zlepšeniu podnikania na Slovensku

Ambiciózny plán rezortného ministra Juraja Miškova, v oblasti zjednodušenia podnikania vyvolal v odbornej verejnosti záujem a očakávania. Dobrých nápadov sme v minulosti od exekutív zaregistrovali viacero. Treba len dúfať, že Miškovova dvadsaťpäťka nájde na presadenie a uvedenie do života politickú vôľu vo vláde a možno aj v celom politickom spektre.

Pripomeňme si teda konkrétne kroky iniciatívy ministra Miškova, tak ako ich koncom roka zverejnil Komunikačný odbor MH SR pre médiá – odstrániť administratívne bariéry pre občanov a podnikateľov tak, aby bolo dosiahnuté ich zníženie o viac ako 25 percent v súlade s Programovým vyhlásením vlády a iniciatívou Európskej komisie, a to pomocou nasledovných krokov:
    všetky voľné živnosti registrovať do jednej a umožniť to oznamovacím spôsobom,
    rozšíriť služby „Jednotných kontaktných miest o ďalšie registračné a oznamovacie povinnosti“,
    zaviesť jednotné úradné hodiny na úradoch s celoslovenskou pôsobnosťou, spojiť živnostenské úrady a obchodný register,
    znížiť povinnosť základného imania s.r.o. na 1euro,
    umožniť elektronické podania na zápis a zmeny v obchodnom registri,
    zaviesť inštitút predbežného záväzného stanoviska,
    zaviesť zásadu novelizácie daňových, odvodových a podstatných podnikateľských právnych predpisov len raz ročne, a to k 1. januáru,
    predĺžiť dobu medzi platnosťou a účinnosťou predpisu najmä pri daňových, odvodových a podstatných podnikateľských zákonoch,
    odloženie sankcionovania novelizovaných ustanovení tak, aby sa zmeny mohli najskôr uplatniť v praxi (napr. sankcionovať až po druhom porušení),
    zvýšiť hranicu povinnosti platiť preddavky na daň z príjmu,
    prehodnotiť používanie kolkov a vytvoriť povinnosť pre úrady prijímať najmä iné druhy platieb za poplatky,
    zaviesť systém a nástroje motivácie prepájania podnikov so školami, ktorý bude podporovať zvyšovanie kvality odborného vzdelávania a podporovať uplatňovanie absolventov škôl na trhu práce,
    definovať právny rámec, ktorý poskytne väčšiu flexibilitu zamestnávateľom a primeranú ochranu zamestnancom a ktorý bude stimulovať tvorbu pracovných miest,
    zaviesť nástroje, ktoré budú motivovať zamestnávateľov k investíciám do pracovnej sily,
    navrhnúť systém nezávislého hodnotenia efektívnosti opatrení v sociálnej sfére a účinnosti aktívnych nástrojov trhu práce,
    zaviesť komplexný informačný systém služieb zamestnanosti s prepojením oddelených databáz na centrálnej a lokálnych úrovniach a možnosť/povinnosť pripojenia súkromných poskytovateľov služieb zamestnanosti,
    implementovať systém dôsledného sledovania posudzovania vplyvov legislatívy na podnikateľské prostredie,
    definovať intenzitu administratívnych bariér pre podnikanie,
    v obchodnom zákonníku zrušiť ustanovenia, ktoré vymedzujú práva akcionárov v energetických podnikoch na schvaľovanie cenových návrhov pred ich podaním na ÚRSO,
    v spolupráci so zástupcami podnikateľov pripraviť plán spolupráce v oblasti posudzovania vplyvov na podnikateľské prostredie (RIA) a odbúravania administratívnych bariér,
    urýchliť proces a znížiť počet úkonov a náklady na registrácie majetku,
    navrhnúť zjednodušené stavebné konanie pre stavby menšieho rozsahu, ktoré sú v súlade s územným plánom,
    zaviesť povinnosť zrýchleného vydania stanoviska/povolenia pri stavbách menšieho rozsahu pri zvýšenom poplatku,
    pripraviť podmienky pre diskusiu obchodných reťazcov s odvetvím poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu pre riešenie problematiky spravodlivej súťaže a obchodných vzťahov.


Summit G20 prieniesol reformu MMF

Skupina štátov G20 sa na summite v juhokórejskom Soule dohodla na najväčšej reforme Medzinárodného menového fondu od jeho vzniku v roku 1945.

V juhokórejskom hlavnom meste sa v dvoch etapách uskutočnil summit priemyselne vyspelých a najväčších rozvíjajúcich sa ekonomík sveta. Členmi skupiny G20 je devätnásť najvýznamnejších ekonomík sveta a Európska únia. Súčasne s Bruselom sú však členmi aj štyri členské štáty Únie: Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko a Taliansko. Rozvojové krajiny zastupuje napríklad India, Indonézia, Južná Afrika, Argentína či Mexiko. Predstavitelia zoskupenia sa prvýkrát stretli v roku 1999 v súvislosti s Ázijskou finančnou krízou na konci deväťdesiatych rokov minulého storočia. V súčasnosti sa v čase svetovej krízy schádzajú niekoľkokrát do roka na rôznych úrovniach.


Vrcholnému summitu v Soule, konanému 11. 12. novembra 2010, predchádzalo októbrové stretnutie ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk členských krajín v meste Gyeongju (Kórejská republika), ktorý pripravil pôdu pre stretnutie lídrov najdôležitejších ekonomík sveta. Predovšetkým reformu Medzinárodného menového fondu (MMF).

Čo prinesie reforma MMF?
Reforma fondu by mala byť definitívne schválená až v roku 2012. Pre inštitúciu s aktuálne 187 členmi by mala priniesť efektívnejšie fungovanie a zároveň zvýšenie dôveryhodnosti. Najdôležitejšou zmenou je dohoda na zmene vlastníckych pomerov v prospech rozvíjajúcich sa štátov. Tie získajú 6,4-percentný podiel od priemyselne vyspelých krajín. Veľkosťou podielu prostriedkov sa určuje váha hlasovacích práv v organizácii. Po uskutočnení reformy sa po Spojených štátoch a Japonsku stane tretím najväčším podielnikom so 6,19-percentným podielom Čína, ktorá tak predstihne Nemecko. Do prvej desiatky sa navyše dostanú aj Brazília, Rusko a India, ktoré nahradia európske krajiny. Tie sa dobrovoľne vzdali aj dvoch kresiel výkonných riaditeľov fondu. MMF má celkovo 24 riaditeľov, z toho Európa aktuálne obsadzuje 9 postov.

Systém včasného varovania
Šéfovia štátov a vlád G20 dali svojim ministrom financií za úlohu, aby vypracovali systém včasného varovania pre oblasť aktuálnej veľkej nerovnováhy na bežnom účte platobnej bilancie, ktorá ohrozuje a destabilizuje globálnu ekonomiku. Ministri budú spolupracovať na vytvorení systému s Medzinárodným menovým fondom. Jeho úlohou bude na základe viacerých identifikátorov včas rozpoznať nerovnováhy, ktoré by nadmerné rozdiely v platobnej bilancii udržali pod kontrolou. Skupina sa tak nezaoberala otázkou stanovania limitov na prebytky a deficity bežného účtu platobnej bilancie na úrovni 4 percent hrubého domáceho produktu, ktoré navrhovala americká administratíva a narazila pri tom na silný odpor Číny a Nemecka.
Hlavným zdrojom znepokojenia na fóre sa stalo nedávne rozhodnutie americkej centrálnej banky (FED) nakúpiť do júna budúceho roku štátne dlhopisy v hodnote 600 miliárd dolárov (v prepočte 440 mld. eur) s cieľom podporiť slabnúcu domácu ekonomiku. Svetové trhy na túto správu zareagovali ďalším oslabením dolára. Nemecká kancelárka Angela Merkelová na summite varovala, že rozhodnutie FED-u môže spôsobiť novú bublinu na trhu. Aj vďaka tomuto opatreniu Washingtonu sa v spore o meny a menové kurzy nedosiahol nijaký pokrok. Šéfovia štátov a vlád navyše odmietli nový menový systém, o ktorého reforme sa nahlas hovorí najmä v súvislosti s návratom k zlatému štandardu či nahradením dolára inou menou.
Summitu sa nevyhla ani aktuálna téma pomoci potápajúcej sa ekonomike Írska. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso sa, tak ako pri každej príležitosti, aj v Soule snažil upokojiť trhy a uviedol, že „v Európskej únii a eurozóne máme k dispozícii všetky potrebné nástroje, aby sme mohli konať ak to bude nevyhnutné.“ Posledné správy, týkajúce sa insolventnosti Írska, potvrdili obavy – euroval bol „aktivovaný“...
Najbližšie sa predstavitelia G20 stretnú na budúci rok vo Francúzsku, ktoré sa od januára stane aj predsedníckou krajinou zoskupenia.


Zázraky na počkanie robiť nevieme

text: Ing. Milan Cagala, CSc., prezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR


Slovenský strojársky priemysel sa iba pomaly dostáva z krízy, ktorá ho na jeseň 2008 postihla podobne, ako väčšinu členských krajín Európskej únie. Len predvlani sa odbyt slovenských strojárskych spoločností prepadol o tretinu až o polovicu, vlani síce nastalo isté oživenie, no masívnejší nárast, vrátane investícií očakávame až na prelome rokov 2011 a 2012. Naopak, príčin, prečo oživenie postupuje relatívne pomaly, je hneď niekoľko.

Mnohé naše podniky majú ťažkosti s preplácaním faktúr, pretože vlastných zdrojov nemajú nikde nazvyš a druhotná platobná neschopnosť sa znovu stáva módou. Navyše, ani očakávané injekcie zo štrukturálnych fondov Európskej únie nepriniesli ani zďaleka také objemy, aké by strojárske firmy u nás očakávali, a najmä potrebovali. Zväz strojárskeho priemyslu SR (ZSP SR) vo svojich prieskumoch napríklad zistil, že hlavným problémom väčšiny našich podnikov nie je ani tak dramatické zníženie objednávok, ale v oveľa väčšej miere tlak odberateľov na znižovanie predajných cien.
 Práve spomínaný tlak mal zraziť ceny strojárskych výrobkov na ešte nižšiu úroveň ako v predošlých rokoch, pričom argumentom mali byť znižujúce sa ceny vstupov, najmä ocele. Mnohí boli preto nútení predávať pod svoje výrobné náklady, aby si zachovali aký-taký odbyt. Jednou z ciest, ako sa vyhnúť spomínaným ťažkostiam, bolo flexibilné upravovanie výšky daňových preddavkov. Tie sú firmy povinné odvádzať daňovým úradom pravidelne a ich výška sa vždy odvíja od hospodárskeho výsledku predchádzajúceho roka. Zatiaľ čo predvlani to ešte tak výrazne naše podniky nepostihlo, vlani to bolo o čosi horšie. Daňové preddavky boli neúmerne vysoké a absolútne nekorešpondovali s aktuálnym stavom v spoločnostiach. Mnohé podniky stratili veľkú časť odbytu a na zisk na konci roka mohli zabudnúť.

Potreba investícií do infraštruktúry
 
Aj preto je ZSP SR presvedčený, že nové objednávky môže priniesť jedine urýchlenie objemov investícií z verejných zdrojov. To v praxi znamená najmä investície do infraštruktúry, ale napríklad aj do nových blokov jadrových elektrární v Mochovciach, či Jaslovských Bohuniciach, alebo do ťažobného priemyslu. Paradoxne sa môže slovenské strojárstvo oživiť aj rozvojom stavebníctva, pretože dopravné stavby potrebujú zvodidlá, náradie, profily, rôzne konštrukcie, stavebné a cestné stroje a mechanizmy, ale aj vzduchotechnické a vetracie zariadenia. Synergický efekt vzájomnou podporou viacerých odvetví je dnes nevyhnutnosťou a viacodvetvová spolupráca je cestou k oživeniu hneď niekoľkých oblastí našej ekonomiky.
Problémom však, žiaľ, naďalej zostáva otázka pridanej hodnoty našich výrobkov. Slovensko aj naďalej zostáva skôr montážnou dielňou Európy, ako krajinou, ktorá vytvára vo svojich podnikoch výraznú pridanú hodnotu.


Aktuálne výzvy

 Vývoju a aplikovaný výskum si väčšina svetových globálnych hráčov drží vo svojich materských krajinách, a hoci sa u nás vyrába čoraz viac sofistikovaných výrobkov, ich pridaná hodnota vzniká spravidla mimo nášho územia. Príkladov, kedy firmy efektívne spolupracujú s ústavmi Slovenskej akadémie vied, je zatiaľ veľmi málo. 

Úspešné výskumné ústavy sa dajú zrátať na prstoch dvoch rúk. Štát pre podporu vedy, vývoja a výskumu robí veľmi málo, dokonca po prvý raz od vzniku samostatnej Slovenskej republiky smeruje do tejto oblasti menej peňazí ako v roku predchádzajúcom.
Aj naďalej pokrivkáva efektívne prepojenie teórie s praxou, pretože najmä stredné odborné školstvo často bojuje o holé prežitie a firmy zatiaľ nemajú prehnaný záujem vychovávať si vlastný dorast a nových špecialistov. Ani záujem samotných podnikov – najmä tých väčších – o aktívnu spoluprácu s vysokými školami technického zamerania nie je dostatočný. Navyše, školy bojujú najmä s nedostatkom financií a bez nich sa situácia tak skoro nezlepší.
Aby sme však nekončili príliš pesimisticky, ZSP SR robí všetko pre to, aby sa tradície slovenského strojárstva výraznejšie oživili. Stále máme aj napriek ťažkostiam svetu čo ponúknuť a príkladov, ako sa to dá, by sme našli dosť.
Dôraz na inovácie či vývoj nových technológií za výraznej podpory štátu – to je jediná cesta, ktorá môže tomuto kľúčovému odvetviu reálne pomôcť.

Srdečne Vás pozývame na MSV 2012, ktorý sa bude konať v dňoch 22.-25.5.2012
 

  • autor:
  • Agrokomplex výstavníctvo Nitra š.p.
 

Nejnovější inzeráty

Nejbližší výstavy a semináře

Plastikářský slovník